Rozlúčka s kolkárňou

V piatok, 15. marca A.D., sa uskutočnila oficiálna rozlúčka s kolkárňou na Mládežníckej. Skončila tým dvadsaťsedemročná bohatá, niekedy viac niekedy menej úspešná história, nám kolkárom, srdcu blízkeho športového stánku. Rozlúčka to bola dôstojná a všetci prítomní si určite s dávkou nostalgie a ľútosti zaspomínali na časy, ktoré na nej (väčšinou) radi prežili :-) Na pamiatku tejto, pre trenčianskych kolkárov neradostnej príležitosti aspoň zopár fragmentov... (Viac fotografií vo fotogalérii.)

 

  So slzou v oku...

 

 
ROZLÚČENIE
Nastáva nám ľudia smutná hodina,
už nám naša kolkáreň usína,
Umiera, umiera, kde duša pôjde,
Keď ešte novú nemáme, smutno nám bude.
Pred nami už leží, ako kus dreva,
a predseda hovorí, tak Ti je treba.
Vždycky si nám bola dobrou priateľkou,
tažko sa lúčime, ako s frajerkou.
Lúčim sa ja s vami priatelia milí,
spolu sme hrávali, spolu sme pili,
a vy milí hráči, zbohom vám dávam,
liter borovičky vám tu zanechávam.
Už ide do hrobu, nechce sa jej žiť,
než ju pochováme, pôjdeme sa zabaviť
Zbohom tu odpočívaj kolkáreň premilá,
aby si sa za Mostami za rok zobudila.
Čítanie z kroniky kolkárskeho klubu podľa Breuera
 
Jedno ráno v roku osemdesiatomšiestom
Stalo sa toto tým pravým miestom
Položil sa základný kameň
A utiahol si každý remeň.
 
Svojpomocne budova rástla
A kolkáreň z toho bola krásna
Rozvíjať sa začal tento klub
A kolkári si dali sľub.
 
Že udržíme tento šport v Trenčíne
A za nič túto budovu nezničíme.
Kolektív nám všetci závidia
A to ešte veľa z toho nevedia.
 
Turnaje, dovolenky, priateľstvá
Výlety, lásky, manželstvá.
Jožko Búlik dlho predlho hľadal
Kým Eriku na kolkárni nezbadal.
 
Janka Bošnáková krásna mladá žena
Na vojáčka kolkára bola naježená
Ale on veru neodbytný dlho bol
Až malý Tomáško z toho vznikol.
 
Kolkári na turistiku vyrazili
V Tatrách si hotel zaplatili
Dva tábory vznikli tam vysoko
Turisti a krepie ovce len tak na oko
 
Ako Majo Chudík vo Vrchlabí mostík robil
A na posteli sa skoro napoly zlomil.
Celou Beruškou sa niesol hurónsky smiech
Keď Milan Truska ho zdvíhal ako mech.
 
Janka Bošnáková si nohu za hlavu dala
A strašne sa pri tom rehotala
Ela Fürstenová si skoro hlavu rozbila
Keď z postele predklon na zem robila.
 
Jožko Ďurka na Štefanskom turnaji
Nechal zuby v dráhe na samom kraji
utopence s uhorkami od Fridka Porubského
všetci sme milovali do hráča posledného.
 
Výlet do Splitu, na ktorý sa nezabúda
V autobuse vôbec nebola nuda
Keď Maja Kolkíková vtipy hovorila
A potom sa Edka veľmi naľakala.
 
V neposlednom rade detské turnaje
Na ktorých sa človek veľmi nasmeje.
 
Na mestskej lige je tiež veselo
Keď bojujú noví hráči nesmelo
Či je to pre dobrú partiu a zážitok
Či pre svoj zdravotný úžitok.
 
Ako Ľubo hada napodobňuje na dráhe,
Exoty bez borovičky zahadzujú neustále
Aquabely s Extrémistami bojujú stále
A Agri sú s časom na mále.
 
Coyotky sú tam za tie pekné
Ale už nie sú posledné
Na záver Boris vždy nám guláš varí
Aj varešku zlatú má už doma v pohári.
 
A predseda výsledky zapisuje
Víťazov hlási a odmeňuje.
Nakoniec veľké ďakujem majiteľom
Edkovi za frfot, Jarkovi za úsmev.
Bez nich by sem už nikto nesmel.